Vandali

Tak Pišto na začátek nám nějak představ kapelu, stručně popiš historii, představ jednotlivý členy a takový ty věci co se na začátek rozhovoru dělaj.

Nazdar Pavle. Vznikli sme v roku 2003. Nahrali sme dva demáče, split 7 ep so Zónou A, a teraz nám vyšlo CD – LOV VANDALOV, ktoré sme si vydali sami. Chystáme split CD so slovenskými ROZPOR a nějaké koncerty. Sme traja: Pišto Vandal Wilson, Basia Vandal – Noiseovna, Valér Vandal Tornád. Odohrali sme nějakých 30 koncertov.

Co vaše jméno, proč jste ho změnili z Butt Spencer na Vandali, mělo to nějakej speciální důvod nebo se vám jenom přestalo líbit?

Pôvodne sme sa volali Vandali. Potom sme to premenovali na Butt Spencer, nakoľko sme sa moc Vandalmi necítili byť. Organizátori koncertov nás však stále písali ako Vandalov, tak sme sa vzdali a premenili to naspäť. Ale s tým, že vlastne sme Vandali, ale kultúrni.

Z vaší diskografie mě nejvíc zaujalo splitko se Zonou A (a po pravdě bez něj bych o vás ani nevěděl) jak jste se dostali k téhle spolupráci? Jak jste byli spokojení? Myslíte, že vám to pomůže dostat se do širšího povědomí? A co Zona?

Mať split s našou najstaršou a najlepšou punkovou skupinou to je paráda. Je to pre nás hlavně pocta, splnenie nejakého dětského sna, veď to poznáš. Nahrali sme prvé demo a rozposielal som promáče. Nesmelo som jeden poslal aj Koňýkovi – spevákovi Zóny A. Nejak sme sa aj stretli, a navrhol som mu túto spoluprácu. Na vydaní tejto platně sa podielalo okolo 10 spriatelených labelov. Neviem či nám to pomôže nejako strašně sa zviditeľniť, nakoľko sme spravili limitovaný press 300kusov a na Slovači sa platne takmer nepredávajú - nekupujú. Je to len zberateľská rarita a splnenie detského sna. Myslím že radosť je viac než nejaká pochybná sláva.

Myslim, že jste ze Svatého Juru, je tam (kromě vás) nějaká punková scéna? A je třeba na malým městě na Slovensku problém být punker. Na Slovensku je hodně velký procento věřících katolíků, tak by s tím možná mohli být nějaký zajímavý zážitky. Ale možná je to jen blbá otázka…

Jur má vyše 4000 obyvateľov. Je to milé vinohradnícke mestečko pri Bratislave, obklopené Karpatatskými horami. Punková kapela... To sme tu akurát my, potom naše druhé ja – ČAD, ale to je rokenroll. Hrá tu numetalová Snehulienka, potom kapela SIGN, to je Iron Maiden revival band. Oči jasajú hrajú sedlácky artfolk. Je tu ešte Svätojurská dychovka a ta hrá už vyše 150 rokov. V lete tu jeden samovrah organizuje rádoby mainstrem festival RÁMUS. Prerobil už na tom okolo pol milióna. Čistý blázon. Na Slovensku je pohoda. Dve tretiny našej kapely sme veriaci Katolíci. To že sme punkeri nie je problém. Možno máš s tým iné skúsenosti, ale kresťanstvo je hlavne o Slobode. Iba predsudky a hlúposť zväzujú. Ozajstná viera oslobodzuje. Ešte chcem podotknúť, že veľmi obdivujem ateistov, pre ich vnútornú silu.

Teď jednu klasickou otázku: co vaše koníčky, máte kromě kapely čas na nějaký jiný aktivity a zájmy?

No jasná vec. Koníčky... Máme psa – Frídu. Ja a Basia (moja segra) brázdime s ňou hory. Valér (segrin frajer) sa vo voľnom čase venuje umeleckému kováčstvu. Obaja študujú dizajn, tak sa s tým furt zamestnávajú. Teraz veľa čítam, hlavne veci týkajúce sa teórie umeleckého prekladu, literárnej vedy, semiotiky a poézie. Snažím sa poéziu písať, knižne mi vyšli tri zbierky, teraz chystam do tlače novú. Potom ešte nejaké počúvanie rokenrolu, chodenie na koncerty a veci s tým spojené. Dokončujem aj knihu o našom Brazílskom turné, vyjde čo nevidieť.

Fakt mě pobavil song Rybník je text založený na skutečné události? Pokud jo, tak bych chtěl slyšet nějaký pikantní podrobnosti :) Lidi to maj rádi.

Ten príbeh je pravdivý. Našťastie sa nestal mne, ale jednému známemu. V rámci bojkotu kapitalistickej spoločnosti, odmietal podporiť výrobcov a predajcov plaviek. Rozhodol sa pre plavky jeho fotra, také s opaskom, pochádzajúce kdesi zo 70.rokov. No jak skočil do vody, plavky povolili a ostali vo vode na šachorine. Potom pre pobavenie publika pyšne vyšiel z vody s holým vtákom.

Řekni mi něco o grind kapele ČAD. A která kapela je teď na prvním místě?

ČAD aj VANDALI sú rovnocenné kapely. Žiadna nemá prednosť. To je jak s deťmi. Keď máš dve a jedno uprednostňuješ, to druhé tým trpí, a degeneruje sa mu duša. Tak aj my nechceme a nemožeme dopustiť, aby jedna z týchto kapiel bola narušená.

Ještě k ČADu, nemůžu si pomoct, ale tohle je fakt docela šílená situace, na jedný straně melodickej punk´n´roll Vandali a na druhý prasopal ČAD! S takovou kombinací sem se asi nikdy nesetkal, nedělá vám to problémy se pokaždé přeorientovávat na jednotlivou kapelu? Hrát pro odlišný publikum, s jinejma kapelama, trochu schizofrení né :)

Je to schíza, o tom niet pochýb. Ale dôležité je ako ju definuješ. Sú to dva protiklady, ktoré udržujú rovnováhu.Hrať extrém, to vyplynulo nejako spontánne. Čad sme založili v 1994, s tým, že chceme vrzať niečo medzi Nirvanou a Zonou A, tvrdšie určite nie. A po pár mesiacoch, keď sme sa ešte iba učili hrať, zistili sme, že to nebude také jednoduché. Tak sme sa svojich predstáv vzdali a nechali sa unášať svojou neumětelnosťou. Okolo roku 1998 to vyvrcholilo do extra komplikovaného noise grind death metalu. V 2000 nám vo švédsku vyšlo CD, a postupne v medzinárodnej spolupráci nezávislých labelov nejakých 5 split singlov. Hrali sme pár koncertov doma aj vonku. Celý čas som mal v sebe ramonesácke nápevy a keď som objavil Misfits, jebol som do stola, že kurva musí byť aj rockandroll. Tak sme založili Vandalov. Všetci ľudia sú dobrí, takže nie je problém hrať pre „iné“ publikum. Niekedy sme hrali hlavne na metalových koncertoch. Dnešní metalisti sú najmierumilovnejšie tvory. Potom to nejako prešlo na tých pár extrémistických crust grind fanúšikov - priateľov, viac do D.I.Y. a viac do undegroundu. S Vandalmi sme hrali rockandroll práve pre ľudí z crust/HC/grind scény. Nakoniec sme sa votreli aj do punku. Punkové publikum je oproti extrémnej scéne masovejšie, anonymnejšie a menej vnímavejšie.

Na Slovensku je dost silná neonacistická scéna! Nedávno byla rozpuštěná Slovenská pospolitost, myslíte si že by to mohlo neonacisty oslabit, po vraždě studenta v Blave se rozpoutala docela slušná mediální kampaň! Co si např. myslíte o “oipunx“ co to hrajou na obě strany! Jak si vysvětlujete že se maj zapotřebí se vtírat mezi nazis???

Toto je zložitá otázka. Hlavná vec je: nacizmus bol porazený v 1945. Keď myslíš tých pár indivíduí, čo snívajú o čistej rase, a bijú malé deti... To nie sú nazis, to sú kokoti. Ak sleduješ dianie vo svete, vidíš, že rozpínavá bombová demokracia nie je nejako zvlášť humánnejšia ako nacizmus. Ktovie čoho by sme sa dožili, keby svetovládu prebrala strana zelených. Červení tu boli, 20 miliónov obetí iba v ZSSR hovorí za všetko. Pospolitosť bola nezmyselná hobby strana, niečo také ako keby si partaj založili priaznivci historického šermu, alebo lukostrelci. Všetko pooprašované mŕtve myšlienky. Viac hobby ako seriózny projekt. Ktovie čo za tým bolo... Možno ich podporovali neonacisti zo západu, možno komunisti z východu, možno mongoli z Rumunska. Pozri, som pacifista a verím, že v každom človeku je kus dobra. Som kresťan, ale 99% mojich priateľov sú silní ateisti. Mám sa preto od nich dištancovať? Veď v tomto, v obmedzenosti je počiatok nenávisti. O veciach treba trpezlivo rozmýšľať. Treba hľadať to, čo nás spája. V tomto sa nezhodneme??? Bavme sa o inom... máš dievča? čo práca? dajú ti hypotéku? A čo mama, je zdravá? Foter zas robí „psí kusy“? čo tvoj pes? Fakt sa ti tá černoška nepáči? Aj Skrewdriver boli najprv punkeri, né? Aj Krátky proces mal koncert s Davovou psychózou? No jasné, superstar je kokotina... Máš rád čínu? Bruce Lee??? - No jasné to je frajer. Načo by sme sa rubali, keď si môžeme pripiť. Všetci sme ľudia, opakujem to znova.

Z tvejch koníčků mě dost zaujalo psaní poezie a hlavně to že seš i vydávanej autor. Můžeš o tom říct trochu víc, třeba názvy sbírek, kde to vyšlo a třeba i to jak se mladej neznámej autor dostane až k vydání první sbírky. (Třeba to někomu pomůže)

Básne sa pokúšam tvoriť od detstva, neviem či za niečo stoja, to nech súdia iní. Vydal som zatiaľ 4 zbierky poézie Útecha (1999 vydalo Ars stigmy), Anjeli nevedia spievať (2000 vydalo Fidat), Na obojku (2001 – Vydalo Limerick), Chudoba, psy, mrzáci (2006 Limerick). S vydaním prvej knihy som mal šťastie ujal sa ma starý slovenský básnik Gustáv Hupka (1922), ktorému sa moje verše páčili. Ukázal mi ako robiť formálne lepšiu poéziu. Dnes takmer nevidí, budem ho musieť navštíviť. Inak povydával veľa dobrých vecí, medzi inými aj Machiaveliho – Vladára, potom Tantru, Psychologické knihy, a tiež má rozsiahlu edíciu autorov slovensko-židovského pôvodu žijúcich v Izraeli. Limerick je naše (ja a frajerka) vydavateľstvo, vydali sme doposiaľ len nejakých 6 titulov, a nerobíme to pre peniaze, len pre zábavu, z lásky k literatúre. Teraz chystám do tlače cestopis z nášho brazílskeho turné, volá sa „Fak ju en dáj! Brazília v kŕči“. Potom rozsiahly preklad poézie významného poľského básnika Tadeusza Różewicza. Je to jeden z najlepších európskych básnikov. To je kurva antifašista v každom kúsku. Hlavne staršie veci. U vás v CZ vyšlo niekoľko prekladov (možno 4) z pera Vlasty Dvořáčkové, naposledy tuším v 2003. Hovorím ale, veci od 1947 do 86 sú jeho najlepšie. Ďalej mám v pláne vydať nejaké básnické zbierky mladých slovenských autorov. Nič nie je o peniazoch, všetko je o nadšení a vytrvalosti. Aby som nezabudol, Holan, Skácel, Wolker. Úprimne vám ich závidím. To je ozajstné zlato ktoré doma máte (so všetkou úctou k hokeju). Aj Got a Nohavica. Ozaj a 17.6.2006 sa s frajerkou po šiestich rokoch vzťahu berieme. Hádam nám to klapne. Takže nech je všetko jak má byť. Dík Pavle za rozhovor, nech ti to v rockandrolle ešte dlho šlape, a nech sa ti darí. Pišta Vandal Wilson von Čad