Pitaval z Prešporku: Slobodná Európa

Zdravím slovenskú punkovú stálicu. Do éteru sa dostalo, že Slobodná Európa pripravuje nový album. Čo je na tom pravdy?

My sa k tomu chceme dokopať už niekoľko rokov, ale pravda je taká, že sú opäť všetci členovia v plnej sile a prizorní k dispozícii, tak to už snáď tento rok vyjde.

Ak áno, kedy bude vonku? Koľko skladieb tam bude? Ako sa bude nazývať? Celkovo prezraď niečo viac…

Netuším nič. U nás všetko vzniká na poslednú chvíľu a ešte nedošlo ani k tej prvej…

Okej a sú teda hotové aspoň nejaké náčrty nových melódií a skladieb?

Áno, všetci máme nejaké hudobné nápady, takže je to len o tom, aby sme sa stretli a zahrali si to... A to je ale v tejto kapele vec, ktorá môže trvať velmi dlho.

Posledný album „Trojka“ naplnil všetky očakávania a vypredal sa. Chcete aj nový album vydať na CD?

To je snáď samozrejmé..Na čom inom by sme ho mali vydávať?

No napr. návrat k vinylu?

Netuším. To je vec vydavateľa, ale nemal by som nič proti vydať to na vinyle ako raritu, ale CD samozrejme v prvom rade.

V poslednom období vystupuje spolu s vami Laco Lučenič. Ako ste sa k nemu dostali?

Laco s nami nahrával v štúdiu gitary už od roku 1992 a minulý rok sme sa dohodli že bude hrať aj naživo a myslím že to bolo šťastné rozhodnutie. Mám pocit že Laca to s nami na pódiu baví rovnako ako nás s ním.

Ako vníma Laco punkrock? Baví ho hrať tento štýl hudby? So svojou kapelou hrával dosť odlišné veci...

No to je skôr otázka pre neho, ale evidentne ho to baví. Ono to, čo my hráme, zas až taký ortodoxný punk nie je...Neviem, podľa mňa sme viac rock ako punk. Myslím hudobne...

V zostave máte teraz troch gitaristov, majú stále to svoje uplatnenie v rámci vašej hudby?

Áno, hrá to najlepšie jak to kedy hralo...

Niekedy v roku 2002 sa vám podarilo Sveťa opäť dostať ku kapele a nahrať nový album. Neskôr sa od vás opäť odpojil pre problémy s drogami a aktuálne je opäť späť. Je opäť plný síl a pracuje na nových skladbách?

Áno. Je na tom podla mňa najlepšie ako kedy bol a prvýkrát v živote mám pocit , že to tak už aj zostane...

Čo sa dialo v deväťdesiatom štvrtom pri nahrávaní „Unavení a zničení“? Prečo sa striedali bubeníci?

No to bola dosť divoká doba. Tá platňa vznikala na dvakrát. Štyri pesničky (Podvod, Unavený a zničený, Dry’69 a Deti a heroín) boli nahraté už v roku 1992, ostatné v roku 1994. Mali sme šialený termín, pretože v štúdiu Ebony mali iba deväť dní voľna. Potom to bolo zase obsadené na pol roka dopredu a my sme to museli za ten čas nahrať aj zmixovať. A kapela bola v stave silnej drogovej závislosti... Niektoré pesničky, ktoré sú na tej platni, sa skúšali až v štúdiu. Prvý deň nahrávania, sme sa stretli v štúdiu, doniesli sme si tam aparát, nazvučili sme ho a vedeli sme, že musíme strašne rýchlo nahrávať, pretože nemáme čas. Tak sme sa tam nejako poschádzali, ale Braňa Alexa nebolo. Nádejali sme sa, že iba mešká, vtedy neboli mobily, tak sa tam bubeník rozložil, Sveťo si naladil gitaru a potom sme ešte chvíľu kamuflovali, že sa rozkladáme a potom už hovorí zvukár Ivan Minárik: „Chalani, poďme nahrávať, nemáme čas, kde je ten Braňo?" To sme už museli priznať, že nevieme. Ja som zobral auto, išiel som k Braňovi domov, tam nikto nebol. Myslel som, že ma šlak trafí, zavolal som do štúdia, že sa tam nevrátim, nech to nejako zakamuflujú, aby sa to nedozvedel vydavateľ, ktorý to štúdio platí, že idem domov a aby mi zavolali, keď príde Braňo, lebo ja to tam psychicky nezvládnem. Cestou domov som sa zastavil na benzínovej pumpe, pozrel som sa vedľa seba, stál tam žigulák plný šialene vyzerajúcich cigánov a medzi nimi - Braňo Alex. Vystúpil som z auta a hovorím: „Braňo prosím ťa, čo tu robíš? Veď my nahrávame platňu. Okamžite sadaj ku mne a ideme do štúdia." A on že nie, že musí ešte niečo vybaviť... A zmizol aj s tým žigulákom. Do štúdia sme sa dostali až na druhý deň. Takže sme nahrali platňu za osem dní...

To znie naozaj šialene. Po nahraní albumu ste sa už neboli schopní stretnúť naraz asi práve kvôli drogám. Ako ste sa potom z toho celého dostali?

No, to bola každého osobná cesta, najhoršie na tom bol asi Sveťo a najdlhšie to držalo Braňa. To je na samostatný dlhý článok...

Podarilo sa vám v tom období odohrať aj nejaké koncerty, ale sa to už vtedy nedalo?

Ešte v roku 1995 sme sporadicky hrávali a potom až 2002. Aj keď boli tlaky aby sme hrali a nahrávali, ale Sveťo striedavo nebol schopný alebo ochotný a ja som bez neho nechcel, pre mňa bola vždy dôležitá tá trojka Sveťo, Braňo a ja...

Bola takáto divoká jazda aj pri nahrávaní prvej platne „Pakáreň“?

Nie, vtedy to ešte bolo celkom v pohode, len tráva a chlast... Vtedy sme boli plní energie a fungovali sme naplno

Ako sa darí vám ostatným? Whisky, už si sa odsťahoval zo svojej usadlosti na lazoch?

Práve dokončujem jej rekonštrukciu a chcel by som tam časom žiť. Minulý rok som si urobil piloťák na motorové lietadlá a intenzívne sa lietaniu teraz venujem, pravdepodobne v tom budem pokračovať až po licenciu dopravného pilota. Okrem toho hodne cestujem, práve som sa vrátil z Austrálie a Indonézie. Inak v Sydney som sa stretol aj s Janom Kassom , spevákom Davovej psychózy, ktorý tam žije....

Tak to ideš v šľapajach slávnych (Dexter Holland z The Offspring alebo Bruce Dickinson z Iron Maiden). Dokonca aj Vratko z IneKafe sa už dostal k licencii. Čo ťa k tomu inšpirovalo?

No ja som začínal lietať dávno pred nimi...Už ako malý chlapec som chodil na letisko. Lebo tam pracoval moj švagor a už pred 25 rokmi som začínal ako plachtár, no potom som sa venoval rockovému spôsobu života a lietať som na dlho prestal, aj keď som sa z času načas k tomu vracal, intenzívne som sa tomu začal venovať až teraz, pred rokom.

Ešte sa vrátim k tvojmu cestovateľskému duchu, ako si to všetko dokážeš zariadiť, že jednoducho môžeš na pár mesiacov vypadnúť a cestovať?

No to je tak, že keď človek niečo chce, všetko sa dá. Keď si jednoducho povieš že v zime ideš na 2 mesiace preč a kúpiš si letenku, tak potom už spravíš všetko preto aby to tak naozaj bolo. Keď budeš furt len snívať o niečom, tak to nikdy nespravíš...A ja cestujem vačšinou do ázijských krajín, kde je tak lacno, že keď tam idem na dlhšiu dobu , tak miniem menej peňazí ako keby som ostal doma. Napríklad v takej Indii nenáročnému človeku stačí na pohodlný život, na ubytovanie, jedlo, prenajom motorky, proste na všetko , čo potrebuje, 400-
500 euro na mesiac. Čo v Bratislave určite nie...

Počas vašej pauzy v deväťdesiatych rokoch ste ty a Braňo Alex vydali sólove albumy. Je možné, že sa ešte niekedy dostanete k týmto projektom?

No, pokiaľ bude fungovať Slobodka, tak nevidím dôvod, ale zase, nikdy nehovor nikdy…

A čo Overground?

To je projekt, ktorého členovia sú veľmi vyťažení v domovských kapelách, Joe hrá s Plastikmi a Garážou, Marta s Kollerom, Tuleň so Zónou A, atď. a tak je veľmi ťažké to nejako skĺbiť, ale napr. Joe mi z času na čas navrhne, či by sme niečo nespravili, tak snáď to niekedy zrealizujeme. Nejaké konkrétne aktivity zatiaľ nie sú v pláne.

Whisky, ako vnímaš punk dnes? Viem, že vtedy to bola rebélia proti vtedajšej politickej situácii, ale o čom to je podľa teba dnes?

Neviem, nikdy som to neriešil. Ale myslím si že dôvodov voči ktorým sa cítim byť v opozícii je stále dosť. Ľudskej tuposti, krutosti a čo ja viem ešte čoho je bohužiaľ všade až až…

To znamená, že vnímaš punk ako postoj „byť v opozícii“? Nie je možné vnímať punk aj s tým, že by bol človek so svojou situáciou jednoducho spokojný?

Ja nevnímam punk nijako, nikdy som nebol pankáč. Ja iba hrám v kapele, ktorú za punkovú považujú. Samozrejme sa týmto nechcem nijako od punku dištancovať...Sveťo a Braňo , to sú pankáči telom aj dušou, ja možno tiež, len nemám rád škatulkovanie a preto sa nenazývam pankáčom. Ja som pankáč skôr životným štýlom, väčšina hudby čo počúvam je nepunková.

Nesnažil si sa niekedy presadiť aj v inom, ako v hudobnom umení? Film, literatúra,...

Točil som ako režisér a kameraman klipy , ale to bolo skôr o peniazoch ako o umení, bol to biznis. Stále ma niekto nahovára, aby som napísal knihu, možno to raz spravím, keď už budem definitívne starý. Teraz sa venujem organizovaniu festivalov. Robíme Bratislavský undergroundový majáles, ktorý bude 22.5. v PKO (www.bum.eu.sk) a podieľam sa aj na Vrbovských vetroch spolu s Braňom Jobusom . Tento rok mám v pláne aj ďalšie 3 nové akcie, ale to by bolo ešte
skoro o nich hovoriť, kedže budú až na jeseň a v zime...